Slovenské národné divadlo
Štátne divadlo Košice je klasické divadlo, ktoré má tri súbory - činoherný, operný a baletný. Operný súbor má v repertoári operu aj operetu.
Divadlo sídli na Hlavnej ulici č. 58 v Košiciach. Má dve scény. Hlavná scéna je v historickej budove z roku 1899 a Malá Scéna sa nachádza v neďalekej secesnej budove.
Košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice, ktorá sa od 16. storočia nevyužívala, ale v roku 1756 v nej zriadili kaviareň, čo bolo v tom čase niečo nové a kaviareň sa stala spoločenským centrom.
Prvá budova Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku 1788, hoci celá budova bola dokončená až o dva roky neskôr. Ako prvé v nej bolo pravdepodobne uvedené predstavenie opery Únos zo Serailu od Wofganga Amadea Mozarta (bolo uvedené v tanečnej sále reduty, keďže divadelná sála bola otvorená až v roku 1790). V divadle sa hrávalo najprv len nemecky, potom od roku 1816 striedavo maďarsky aj nemecky. Okrem divadla bola v budove znovuotvorená kaviareň a miesto si v nej našla aj reduta. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov. Budova bola postavená v klasicistickom slohu podľa projektu Štefana Brockého a Jozefa Jána Tallera. Týmto dostali Košice svoj prvý stály divadelný stánok (predtým sa divadelné predstavenia hrali hlavne na pôde jezuitskej univerzity a tiež do mesta občas zavítali kočovné divadelné spoločnosti). V roku 1828 bolo v budove otvorené kasíno (čo bolo miesto, kde sa stretávala uzavretá spoločnosť a hrali sa aj spoločenské hry). V roku 1894 bola budova z bezpečnostných dôvodov uzavretá.
Súčasná budova divadla bola slávnostne otvorená 28. septembra 1899. Postavená je podľa plánov kvalitného architekta, Adolfa Lánga v eklektickom, neobarokovom slohu, na mieste staršej budovy divadla z roku 1788. Pôvodne sa v budove hralo v maďarskom jazyku.
V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ktoré paradoxne zahájilo svoju činnosť práve v Košiciach Rázusovou hrou Hana. Dôvodom bolo, že budovu v Bratislave mal v tom čase prenajatú maďarský súbor. V nasledujúcom období chodilo Slovenské národné divadlo pravidelne hosťovať do Košíc. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal operety, činohru a občas aj opery. V roku 1929 divadlo zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam. Znovuotvorené bolo v roku 1937, ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku 1938 Košice pripadli Maďarsku, prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest.
V roku 1945 bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal Janko Borodáč. Okrem činohry sa začala budovať aj opera, opereta a balet. Prvá hudobná premiéra bola opereta Poľská krv od Oskara Nedbala, prvá operná premiéra bola Verdiho La Traviata. V sezóne 1947-1948 začali hrať aj celovečerný balet.
Od sezóny 1946-1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo. V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jeho pôvodný ráz. Počas druhej Mečiarovej vlády (1994-1998) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice.
Štátne divadlo Košice je klasické divadlo, ktoré má tri súbory - činoherný, operný a baletný. Operný súbor má v repertoári operu aj operetu.
Divadlo sídli na Hlavnej ulici č. 58 v Košiciach. Má dve scény. Hlavná scéna je v historickej budove z roku 1899 a Malá Scéna sa nachádza v neďalekej secesnej budove.
Košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice, ktorá sa od 16. storočia nevyužívala, ale v roku 1756 v nej zriadili kaviareň, čo bolo v tom čase niečo nové a kaviareň sa stala spoločenským centrom.
Prvá budova Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku 1788, hoci celá budova bola dokončená až o dva roky neskôr. Ako prvé v nej bolo pravdepodobne uvedené predstavenie opery Únos zo Serailu od Wofganga Amadea Mozarta (bolo uvedené v tanečnej sále reduty, keďže divadelná sála bola otvorená až v roku 1790). V divadle sa hrávalo najprv len nemecky, potom od roku 1816 striedavo maďarsky aj nemecky. Okrem divadla bola v budove znovuotvorená kaviareň a miesto si v nej našla aj reduta. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov. Budova bola postavená v klasicistickom slohu podľa projektu Štefana Brockého a Jozefa Jána Tallera. Týmto dostali Košice svoj prvý stály divadelný stánok (predtým sa divadelné predstavenia hrali hlavne na pôde jezuitskej univerzity a tiež do mesta občas zavítali kočovné divadelné spoločnosti). V roku 1828 bolo v budove otvorené kasíno (čo bolo miesto, kde sa stretávala uzavretá spoločnosť a hrali sa aj spoločenské hry). V roku 1894 bola budova z bezpečnostných dôvodov uzavretá.
Súčasná budova divadla bola slávnostne otvorená 28. septembra 1899. Postavená je podľa plánov kvalitného architekta, Adolfa Lánga v eklektickom, neobarokovom slohu, na mieste staršej budovy divadla z roku 1788. Pôvodne sa v budove hralo v maďarskom jazyku.
V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ktoré paradoxne zahájilo svoju činnosť práve v Košiciach Rázusovou hrou Hana. Dôvodom bolo, že budovu v Bratislave mal v tom čase prenajatú maďarský súbor. V nasledujúcom období chodilo Slovenské národné divadlo pravidelne hosťovať do Košíc. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal operety, činohru a občas aj opery. V roku 1929 divadlo zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam. Znovuotvorené bolo v roku 1937, ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku 1938 Košice pripadli Maďarsku, prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest.
V roku 1945 bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal Janko Borodáč. Okrem činohry sa začala budovať aj opera, opereta a balet. Prvá hudobná premiéra bola opereta Poľská krv od Oskara Nedbala, prvá operná premiéra bola Verdiho La Traviata. V sezóne 1947-1948 začali hrať aj celovečerný balet.
Od sezóny 1946-1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo. V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jeho pôvodný ráz. Počas druhej Mečiarovej vlády (1994-1998) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice.
Slovenské národné divadlo
Slovenské národné divadlo
Štátne divadlo Košice je klasické divadlo, ktoré má tri súbory - činoherný, operný a baletný. Operný súbor má v repertoári operu aj operetu.
Divadlo sídli na Hlavnej ulici č. 58 v Košiciach. Má dve scény. Hlavná scéna je v historickej budove z roku 1899 a Malá Scéna sa nachádza v neďalekej secesnej budove.
Košické divadlo vzniklo na mieste niekdajšej stredovekej radnice, ktorá sa od 16. storočia nevyužívala, ale v roku 1756 v nej zriadili kaviareň, čo bolo v tom čase niečo nové a kaviareň sa stala spoločenským centrom.
Prvá budova Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku 1788, hoci celá budova bola dokončená až o dva roky neskôr. Ako prvé v nej bolo pravdepodobne uvedené predstavenie opery Únos zo Serailu od Wofganga Amadea Mozarta (bolo uvedené v tanečnej sále reduty, keďže divadelná sála bola otvorená až v roku 1790). V divadle sa hrávalo najprv len nemecky, potom od roku 1816 striedavo maďarsky aj nemecky. Okrem divadla bola v budove znovuotvorená kaviareň a miesto si v nej našla aj reduta. Divadelná sála mala kapacitu 500 divákov. Budova bola postavená v klasicistickom slohu podľa projektu Štefana Brockého a Jozefa Jána Tallera. Týmto dostali Košice svoj prvý stály divadelný stánok (predtým sa divadelné predstavenia hrali hlavne na pôde jezuitskej univerzity a tiež do mesta občas zavítali kočovné divadelné spoločnosti). V roku 1828 bolo v budove otvorené kasíno (čo bolo miesto, kde sa stretávala uzavretá spoločnosť a hrali sa aj spoločenské hry). V roku 1894 bola budova z bezpečnostných dôvodov uzavretá.
Súčasná budova divadla bola slávnostne otvorená 28. septembra 1899. Postavená je podľa plánov kvalitného architekta, Adolfa Lánga v eklektickom, neobarokovom slohu, na mieste staršej budovy divadla z roku 1788. Pôvodne sa v budove hralo v maďarskom jazyku.
V roku 1920 vzniklo Slovenské národné divadlo v Bratislave, ktoré paradoxne zahájilo svoju činnosť práve v Košiciach Rázusovou hrou Hana. Dôvodom bolo, že budovu v Bratislave mal v tom čase prenajatú maďarský súbor. V nasledujúcom období chodilo Slovenské národné divadlo pravidelne hosťovať do Košíc. V roku 1924 vzniklo Východoslovenské národné divadlo, ako stály košický divadelný zbor. V repertoári mal operety, činohru a občas aj opery. V roku 1929 divadlo zaniklo kvôli hospodárskym ťažkostiam. Znovuotvorené bolo v roku 1937, ako samostatná filiálka bratislavského národného divadla. Keď v roku 1938 Košice pripadli Maďarsku, prišli o svoj divadelný súbor. Počas vojny hosťovali v Košiciach spoločnosti z rôznych maďarských miest.
V roku 1945 bolo založené Východoslovenské národné divadlo, ktorého prvým riaditeľom sa stal Janko Borodáč. Okrem činohry sa začala budovať aj opera, opereta a balet. Prvá hudobná premiéra bola opereta Poľská krv od Oskara Nedbala, prvá operná premiéra bola Verdiho La Traviata. V sezóne 1947-1948 začali hrať aj celovečerný balet.
Od sezóny 1946-1947 nieslo divadlo názov Národné divadlo v Košiciach a v roku 1955 bolo premenované na Štátne divadlo. V 90. rokoch prešlo divadlo rozsiahlou rekonštrukciou, ktorá citlivo zachovala jeho pôvodný ráz. Počas druhej Mečiarovej vlády (1994-1998) sa uskutočnil pokus zlúčiť košické divadlo s prešovským. Takto sa divadlo pod názvom Divadlo Janka Borodáča stalo súčasťou Východoslovenského divadla. V roku 1998 získalo divadlo opäť samostatnosť a vrátilo sa k názvu Štátne divadlo Košice.
